Home

BHUKE ANI PIDDE ADD MOHIM’

 CP-Cir/15/2008
 

BHUKE ANI PIDDE ADD MOHIM’ 

Prachit Kallacho Panchvo Aitar – Marsachi 9, 2008

EK PRITHUM’ ….EK KARIA….
PORAMUS KORUNK KALLJIDAR ZA

Gõy-Damanv Mha-Dhormprantacheam Iadnikank, Dharmikank ani Lovkik Bhav-Bhoinnank

S O N D Ê X

Mon’xan ghoddoilelea hovamanachea bodlacho probhav, odik korun goribancher, unno korche khatir zagrutai korunk Caritas India-n fuddakar ghetlolo ho mohim’.

Zaum poixilea, zaum lagxilea lokachem dolldirponn polleun, voileavoir doiallai vô husko dakhoun somponam. Portem zalear, eka kallzan ani monan, soglleanchea boreponna pasot vavrunk goroz, zaum ek-ekleachea, zaum soglleanchea boreponna pasot ami vavrunk favo kiteak ami soglleam pasot zobabdar.” - Juanv Paulu Dusro

Ekmonan vavrop mhollear soglleanchea boreponnam khatir gombhirtaien vavrop.

Prithumechem poriavoronn ani sojiv xristti bhiranticho onnbhov bhogta. Prithum ghoddteleo ani toll (balance) samballteo mukhi vostu – varo, udok, zomin – hanchem produxonn zata. Odik sudorlelea desanchem toxem gorib desamni girest monis asat tancheo gorzo thambonastana xarthi pavoun ibbadteo sonvoiom apnnaun prithumechem sovkas nisontton zata. Aiz faido choddoupi vidyannik-iotranchi uchambollai – karkhaneachi, iontranchi toxem xetkari-mukhi zobabdari.

He bhirankull poristhitichim karonnam zaitim ani vegllim – `ozone layer’ unno zalelea nimitan hovomanantlo tap vaddla ani dongranche borof virgollun dorianchem udok vhoir pavlam. Haka lagun sonvsar bhor soimbik godda-moddi - vorixtt tufanam, tsunami, bhuimkamp – utpon zaleat. Bharotant pavsalleachi pod’dot bodlot ravop, tufanam, bodoltea tapmanak lagon gormechim toxem thonddaiechim lharam, doriachia degancher akromonn, adi, jivitacho bhag koso manun ghetla. Halim Goyant ami hem chodd promanan onnbhovlam.

Mon’xak ghoddoil’lem prithumechem poriavoronn toxem sojiv xristti bodlop mhollear to ek niticho prosn tharta. Hem khoreaninch zata:

  • lokanchea mukhi gorzancher unnem mon laun arma doste ekttaupache dhanvdden, nuclear arma legun, misoll zaun goribi odikuch peroulea.

  • sompun veteleo soimbacheo vostu xim’ nastanam vaprun ani novean vaprunk zatat tea vostum vixim be-chotursannen jievop mhollear nhoich mon’xachi ut’tom axa punn prithum’ fuddle pillgek rakhpak - amcheach bhurgeank – amchi be-zababdari spoxtt zata.

  • Chotursann samballnastana Bharotacho udeog choloupi toxem nagrik, karkhaneam vorvim zatolem produxonn bexttench soddun diupan zababdar asat.

  • Ispa bhair soimbik vostu (fossil fuel) lasun `karbon dioxide’, ‘Green house Gas’ ani plasttik lasun soimbant `dioxin’ sutt’ta - hem tor sodanchench zalam.

  • Frijimni, `air-condition’- amni, uzo domaupache pod’dotint ani vostu utpon korpache krient xim’ nastana choloroflorocarbon-acho vapor korop ek gorozuch koxi somzotat.

  • Soimban morun punor vapor korunk zainant (non-biodegradable) toslea vostuncho vapor korteleancher konnuch vichar korina.

  • Xetki karian ispa bhair kemikalachem sarem ani jiv marunk vaporlelea vokddancho upeog korunk agro kortat.

  • Progoti khatir ixop nastanam zhaddam kapop jem zomin virgollaita (erodes) tacher bhou thoddeamni avhan vo nixed manddla.

  • Udkachem ani zomnichem produxon addaunk chodd avgodd xem dista.

Sonvsarantlea sogllea von dubllea lokak – ani hantum ieta dubllo lôk girest raxttramni ravtolo porian – poilo mar bostolo.” (Shri. Rajendra Pachauri, Chariman Intergovernmental Panel on Climatic Change (IPCC), Ekvottit Raxttrantlea 2,000 vidnean-xastreancho zomo).

Sonvsarantli gormi vaddop ani hovaman bodlop zaun asa êk vhodd prosn sogllea raxttrancho ani soglleô raxttrancheô ximô to pahr korta. Dekhun to zaunk zai husko ontorraxttrik somudaiacho.

Thoddeamnich zaiteô vostu ektthaim korun dovrop zaun asa onitichem kam’, kiteak mon’xam porian nhoi zal’lê porim sonvsarantlo her itlo lôk itlea dolddirponnant jieta. Aichea kallar mon’xachê vhodd axek lagon poriavoronn itlo bodol’la ani hal’la – zaum ti ek-ekleachi as, zaum ti soglleanchi as – ani hem zaun asa Devachê rochnnê add kiteak rochnnechi chal zaun asa eka-mekacho adar-sohokar gheun cholop.” - Juanv Paulu II Pap Saib.

Amchea Gõyant hê vaitt poristhiticher zhuz manddunk zonn eklean ani soglleamni borabor vavrunk zai – aplem jivitachem karia koxem dhôrun – serkaracho ani her lokancho adar gheun: chaltem-sadem jivit jieun, produxonnacher dolle dovrun: zanv unni bizli vaprun vô zomnintlem tel (petrol) unnem vaprun. Tachê svater suriachem boll, vareachem boll, biogas vaprun, udok samballun ani udok ibadd zaina zaunk soglle upai gheun; zomin bore bhaxen samballun ani borea kamak vaprun, odhik zhaddam laun, xetkamot kortana soimbik sarem vaprun, baji-palo laun, fulam laun, lokam modem zagrutai nirmann korunk ganvamni / xaramni kariavolli addaun. Hê porim, poriavoronn bore toren samballchi otmiktai nirmann korunk, amchea xikxonnik sonvsthamni ani akarnnechea ghoramni vaddloleank ani tornnateank boll ani zobabdari diunk amcho poriavoronn ut’tom toren samballunk ani bore toren fuddem vhorunk.

Sogllea Padr Vigarank, Kapelanvank, firgojechea her sonvsthank toxench xikxonnik ani dharmik sonvsthank aichi vaitt poristhiti lokachea dolleam mukhar dovrunk ani favo tosle upai apunn ravtole svater gheunk ami ulo martanv: prithumecho bore bhaxen poramus korunk ani ti samballunk. Prachit Kallachea Panchvea Aitarachem ‘collection’ hi onitichi poristhiti bodlunk ami vaportoleanv. He poixe ‘Caritas – Goa’ – haka Abrilachê 16ver, 2008 vorsa porian patthoun dinvche.

Devacho Atmo zo sonvsar aplea asnneant bhôrta amchim soglleanchim monam uzvaddaum. Hê bhaxen ekamonan, zata tê bhaxen, Prithumechi bholaiki novean ami diunk vavrum ani huskean bhoron ekamekachi ani fuddle pillgechi ami niga gheum.

Arsebispachem Ghor, Ponnjê, Gõy, Marsachi 1 li, 2008.
 

( + Filipe Neri Ferrão)

Gõy-Damanvcho Arsebisp